Mykotické ochorenie nechtov

onychomykóza, patrí medzi najčastejšie povrchové mykózy a tvorí asi 50 % ochorení nechtov. Ide o chronicky prebiehajúcu infekciu, ktorá bez liečby pretrváva roky. Postihuje 3 – 8 % svetovej populácie, najmä strednú a staršiu generáciu, v mladšej vekovej skupine hlavne športovcov. Stále rastúci počet ochorení súvisí s traumatizáciou nechtov nosením tesnej obuvi, využívaním verejných kúpalísk a bazénov a pribúdajúcim počtom imunodeficitných pacientov. Onychomykóza môže výrazne znížiť kvalitu života, často spôsobuje problémy pri chôdzi a môže byť zdrojom bolesti.

 Spektrum pôvodcov onychomykóz je mimoriadne pestré. Dermatofyty, vláknité huby a kvasinky, spolu viac ako 130 druhov. Najčastejším vyvolávateľom onychomykózy je dermatofytická huba Trichophyton rubrum (65 – 90 %). Onychomykózu môžu spôsobiť aj druhy Trichophyton interdigitale (5 – 15 %), Epidermophyton floccosum (1 %), Scopulariopsis brevicularis (2 – 8 %), Aspergillus (2 – 8 %), Fusarium (1 – 3 %) a vzácne Candida albicans, Candida tropicalis. Zdrojom infekcie je infikovaný človek a k prenosu dochádza cez poranenú kožu.

Klinický obraz

Vzniku onychomykózy predchádza infekcia kože, tzv. tinea pedis. Neskôr vyvolávateľ preniká z kože do nechtového lôžka, nechtová platnička sa dvíha a nechty sa sfarbujú do žlta (dyschromázia), môžu vzniknúť drobivé nechty (onychodystrofia). Nechtové lôžko môže byť poškodené aj pri infekcii nechtového valu (paronychium). Klinickým prejavom paronychia je začervenanie a opuch nechtového valu.

Diagnostika a diferenciálna diagnostika

Diagnostika onychomykózy sa zakladá na klinickom obraze a mikro-skopickom ev. kultivačnom dôkaze vyvolávateľa. Pre úspech vyšetrenia má zásadný význam správny odber patologického materiálu – šupiniek z postihnutých nechtov. V žiadnom prípade nie je vhodné odosielať na vyšetrenie odstrihnuté kusy nechtových platničiek! Mikroskopické vyšetrenie slúži k identifikácii prítomnosti hubových častíc (vlákna, spory). Kultivačné vyšetrenie slúži k identifikácii druhu parazitickej huby a stanovení citlivosti na antimykotiká. Je časovo náročné (2 – 6 týždňov) a žiaľ, nie vždy úspešné. Pri pretrvávaní a stupňovaní klinických prejavov sa odporúča opakované mikroskopické a kultivačné vyšetrenie. Najdôležitejšie je odlíšiť postihnutie nechtov pri psoriasis vulgaris, lichen ruber planus a pri ekzémoch. U detí treba odlíšiť dystrofické postihnutie nechtových platničiek najmä po prekonaných vírových infektoch.

 Liečba

U onychomykóz je indikovaná systémová liečba perorálnym antimykotikom. Terbinafin je alylaminové antimykotikum. Pôsobí fungicídne a neinhibuje procesy závislé od cytochrómu P450. Spektrum jeho antimykotickej aktivity zahŕňa všetky dermatofyty, ale je menej účinný proti kvasinkám.

Itrakonazol je fungistatické antimykotikum, má široké spektrum účinku, ktoré zahŕňa kvasinky, dermatofyty a aspergily. Významný je vysoký počet liekových interakcií. Pri liečbe itrakonazolom je potrebné redukovať dávku nasledujúcich liekov: cyklosporínu A, digoxínu, blokátorov Ca kanálu, perorálnych antikoagulancií, vinkristínu.

Fluconazol je triazolové antimykotikum, pôsobí fungistaticky, má vysoký terapeutický index. Je relatívne málo toxický. Nežiaduce účinky sú vzácne a pri pulznej liečbe sa takmer nevyskytujú. U detí je možné použiť v systémovej liečbe fluconazol v dávke 3 mg / kg / deň.

Systémová liečba onychomykózy je závislá od stupňa postihnutia nechtovej platničky a trvá 3 – 12 mesiacov. Lokálne používame prípravky vo forme lakov, ktoré obsahujú antimykotikum v koncentrácii 5 – 8 %. Lokálnu liečbu dopĺňa aplikácia kerytolytík (kyselina salicylová 20 %, urea 20 %) a mechanické obrusovanie postihnutej časti nechtovej platničky. V ťažkých prípadoch s výraznou deformáciou a zhrubnutím nechtu (onychogryposis) pristupujeme k chirurgickej liečbe a ablácii nechtovej platničky. Treba však zdôrazniť, že samotný chirurgický zákrok nie je riešením a vždy musí byť doplnený systémovou terapiou. Rovnako niektoré voľnopredajné prípravky k liečbe onychomykózy môžu byť použité iba v počiatočných štádiách ochorenia.

Prevencia

Prevencia onychomykózy vychádza zo správnej diagnostiky a včasnej liečby infekcie. Jedinec s neliečenou onychomykózou je rezervoárom huby a prameňom nákazy pre iné osoby vo svojom okolí. Spóry dermatofytov v šupinách ostávajú životaschopné niekoľko týždňov, mesiacov až rokov. K preventívnym opatreniam patrí: nosenie vlastnej bielizne, ponožiek, obuvi, používanie vlastného uteráka, nechodiť naboso v sprchách, saunách, bazénoch, po kobercoch, neskúšať topánky v predajniach naboso. Ošetrovať kožu a nechty čistými a dezinfikovanými nástrojmi – pedikúra. Hygiena prostredia: dezinfekcia vody v bazénoch a dezinfekcia priestorov na kúpaliskách. Dezinfekcia obuvi, pančúch (Incidin M spray), vzdušná obuv, pravidelné strihanie nechtov na krátko, chrániť

kožu a nechty pred poranením, čistiť a dezinfikovať ev. odstrániť kontaminované koberce, bytové textílie.

 

Záver

Počet mykotických ochorení nechtov dlhodobo narastá. Niektorí lekári a pacienti doteraz považujú onychomykózu za kozmetický problém. Neliečená onychomykóza však môže byť zdrojom závažných komplikácií ako je vznik erysipelu a rozvoj diabetickej nohy. V súčasnosti u nás žiaľ ostáva nediagnostikovaných a neliečených viac ako 50 % pacientov.

Použitá literatúra:

Fadrhoncová,A.:Farmakoterapie kožních nemocí, Grada publishing, 1999
Braun-Falco, O., G. Plewig, H. Wolff: Dermatológia a venerológia, Osveta, 2001
Lisalová, M.: Lexikón lekárskej mykológie, HPL servis, 2014
Jautová, J.:  Bakteriologické a mykologické vyšetrenie v dermatológii, Derma 3. tisícročia, XIV. ročník, 4/2014, s. 45
Hegyi E., Stodola I., Hegyi V.: Moderná terapia dermatovenerologických chorôb v lekárskej praxi, HEGPROF Bratislava, 1993, s. 351
British Journal of Dermatology, February 2002
J. Hercogová et al.: Klinická dermatovenerologie, 2019